Ota Pavel: Smrt krásných srnců

Autor: VIOLA | Dátum: 20.06.2022 17:00

Milí priatelia literatúry,

ak sa životné príbehy stretnú s talentom poetického videnia a silného rozprávania, môže vzniknúť literatúra, ktorá zanecháva silnú stopu v predstave, srdci i pamäti, inšpiruje ako predloha filmové umenie a oslovuje napriek vzdialenosti času. Takúto charakteristiku majú poviedky českého prozaika, o ktorých sa chceme rozprávať v v júnovom Čitateľskom klube Violy. Do príbehov svojho detstva a svojej rodiny nás pozve český prozaik Ota Pavel. Výber sme nazvali podľa jednej z poviedok Smrt krásných srnců.

Čitateľský klub VIOLY je cyklus určený všetkým vášnivým i príležitostným čitateľom, ktorí okrem zážitku samotného čítania z neho radi niečo navzájom zdieľajú, ktorých zaujíma ako text videl niekto iný, ktorí majú radi rozhovory o prečítanom... Vždy pre vás pripravíme literárny text alebo súbor textov nie veľkého rozsahu, a ktokoľvek, kto si ho prečíta, je – tentoraz 20. júna o 17.00 - vo VIOLE / klube vítaný.

Či si už k prečítanému pripravíte krátku referenciu, postreh, vyberiete pozoruhodný citát, obraz, prinesiete otázku, alebo budete len nadšene počúvať ostatných a necháte sa nimi inšpirovať, je úplne na vás...

Na spoločné rozhovory a literárne objavy sa s Vami vo VIOLE teší Soňa Pariláková

Ak máte ZÁUJEM O TEXTY, napíšte na sona.parilakova@violapresov.sk obratom Vám ich pošleme

Divadlo VIOLA
VSTUP VOĽNÝ

Miesta je možné rezervovať, kontaktujte nás: info@violapresov.sk, 0908 978 913 (dostupné v pracovných dňoch od 10. do 16. hod.)

***

„Umět se radovat ze všeho. Nečekat, že v budoucnu přijde něco, co bude to pravé, protože je možné, že to pravé přichází právě teď.“

„Jsem přesvědčen, i když přiznávám, že se mohu mýlit, že povídka „Smrt krásných srnců“ o Leo Popperovi a Karlovi Proškovi se bude číst ještě za padesát let, až my tu nebudeme. Někteří lidé mi řekli v těchto dnech, že bude jednou v čítankách. Ale i kdyby tam nebyla, poslal jsem do tohoto kraje za všechny peníze, co jsem v těch dnech měl, tolik výtisků, že bude jednou schována v branovských a nezabudických chalupách a bude se předávat z pokolení na pokolení tak jako hrací obrazy nebo hmoždíře. Ne pro mou slávu, ale proto, aby viděli, jací byli mrtví, kteří tu žili, chodili na Brtvu na trávu a vyhrávali na gramofón „Tisíc mil.““

OTA PAVEL