V!EME KTO S!
Premiéra: 14.4.2022
Dotkli sme sa žánru fantasy hororu, a preto je predstavenie neprístupné do 10 rokov a od 10 do 12 rokov odporúčané len v sprievode starších kamošov alebo dospelákov.
CTRL ALT DELL ... A si tam. A už nestíhaš. Už ťa to berie, už ťa to ťahá po smetisku tvojej mysle. Sen sa s tebou nemazná. Prehrá svoj program a vypľuje ťa ako práčka bielizeň. A ty tu ležíš, odstredený a zmáčaný, ale akosi čistý, nový, a možno trocha slobodnejší.
Sny, ktoré k nám prichádzajú v noci, majú svoju vlastnú logiku. Nevieme, čo sa kedy stane, nemožné je v nich možné, všetko sa za pochodu premieňa, ale vieme, že s nami akosi súvisia. Niekedy sú ružové, niekedy sa podobajú viac na nočné mory. Hm, ale kto je ich režisérom?
V našej hre V!EME KTO S! sa sníva jednému dievčaťu a jeho sen krok za krokom vymýšľajú štyri záhadné postavy, v ktorých akoby ožili klávesy počítača Esc, Ctrl, Alt, Del ...
Čo jej chcú ukázať? Čo ju chcú naučiť? Prevedú ju situáciami, v ktorých sa objavia jej strachy, jej priania ale aj jej slabosti. Prečo je sama? Ako to má s rodičmi? Po čom ozaj túži? A prečo sa ešte stále hrá s plyšákom? Bude to všetko mať na konci nejaký zmysel?
Predstavenie je určené pre starší školský vek, pre stredoškolákov, ale i pre dospelých, ktorých stále zaujíma, ako sa nebáť výziev a ako hľadať svoje vlastné miesto vo svete.
Inscenácia inšpiratívne pracuje so strihom a neustálou zmenou situácie. Pôsobivá výtvarná a svetelná koncepcia vťahuje do atmosféry, pričom zároveň predstavuje mladému divákovi rôzne scénické možnosti divadelného umenia.
V prípade záujmu je možné po predstavení uskutočniť i interpretačný rozhovor s divákmi.
Niekedy nemusíme úplne všetko pochopiť. Dôležitejšie je, aby sme si kládli dobré otázky.
Réžia, scenár a scénografia: Jakub Folvarčný
Hudba: Vojtěch Bor
Kostýmy a bábky: Jana Kadaňková
Výroba scény, svetelný dizajn, zvuk: Peter Kovaľ
Účinkujú: Petra Bačinská a.h, Jana Jenčová, Miroslav Bodoki, Peter Biž
Klavírny sprievod: Matúš Lipka
Recenzie, reflexie, ohlasy:
Dňa 28.11.2022 sa žiaci druhého stupňa Súkromnej ZŠ s MŠ, Sabinov, zúčastnili na divadelnom predstavení Vieme kto si.
Recenzie od najmladších zúčastnených (šiestaci)
´´Všetko bolo OK. Nevidel som žiadnu chybu. Proste to bola pecka. ´´
´´ Musel som si veľa predstaviť. Na konci sme sa mohli rozprávať s hlavnou predstaviteľkou, čo bolo veľmi fajn.´´
´´Herci bolo úžasní, obdivujem ich. Bolo to ťažšie na pochopenie, ale aspoň sme museli dávať pozor.´´
Recenzie od najstarších (deviataci)
´´ Bolo to zaujímavé a vo viacerých situáciách som sa našla. Niektoré scénky ma zabavili, iné vystrašili.´´
´´Predstavenie bolo zamerané na vnímanie deja , a to bolo na tom zaujímavé. Museli sme si všímať všetky detaily. Nádherné bolo aj vyjadrenie emócií hercami, čo nebolo určite ľahké.´´
´´ Predstavenie malo veľa pekných myšlienok- najlepšia : časová jednotka je jedna večnosť.´´
ZŠ Duchnoviča, Medzilaborce:
https://zsdume.edupage.org/news/?eqa=bmV3c2FyY2hpdmVmPTIwMjItMDU%3D#
Monitoring divadiel:
https://monitoringdivadiel.sk/strach-treba-spoznat/
ZŠ Dargovských hrdinov v Humennom:
https://zshu.sk/index.php/nase-aktivity/aktivity-2021-2022/item/1815-v-divadle-nam-behal-mraz-po-chrbte
Recenzie žiakov zo ZŠ Kúpeľná, Prešov:
Divadelné predstavenie ma veľmi príjemne prekvapilo. Aj dejom, aj samotným prevedením. Na základe mojich predošlých skúseností s divadlom som očakával nejakú nudnú dramatickú hru a nemyslel som si, že sa budem nad dejom aj hlbšie zamýšľať. Hlavne nad scénou, kde skupinu snotvorcov jeden z nich opustil a neskôr sa k nim bezdôvodne vrátil. Potom to herečka, hlavná postava, vysvetlila, ale stále si myslím, že z kontextu deja by som to nezistil. Pobavila ma scéna, kde sa postava (študent Bodoki) až príliš podobala na jedného z mojich spolužiakov. Mám len jednu negatívnu poznámku. Na konci predstavenia sa nás pani, ktorá mala pred hrou krátky predslov, opýtala, či chceme, aby na javisko prišla herečka – hlavná postava. Keď napokon prišla, vyzeralo to, akoby to bolo naplánované. Napriek tomu divadlo hodnotím nasledovne: 9,2/10. J Výborné s menšími detailmi!
Andrej H., 7. ročník
Predstavenie bolo celkom zaujímavé. Páčilo sa mi, že hlavná postava bola približne v našom veku a divák ju vedel lepšie pochopiť. Síce bolo prostredie – izba hl. postavy – rovnaké, no herci ho pomocou rôznych rekvizít a svetiel vedeli obmeniť. Bolo pre mňa zaujímavé aj ako sa dramatické žánre postupne menili. Napríklad bábkohru som v predstavení určite nečakala. Výkony hercov boli tiež celkom dobré. Predstavenie malo podľa mňa málo hororových prvkov a miestami mi to horor vôbec nepripomínalo. Naopak si myslím, že fantasy prvkov bolo dostatok. Páčil sa mi aj vývin hlavnej postavy. Napríklad na začiatku vnímala hlavná postava svojho plyšového maca ako takú „osobu“, ktorej sa môže posťažovať a on to po nej zopakuje, no na konci ho vníma naozaj ako svojho spoločníka. Pozitívne hodnotím aj to, že sa celý príbeh odohrával v sne, kde sa mohlo stať čokoľvek. Niektoré scény boli aj tak dosť realistické. Koniec bol pre mňa veľmi neočakávaný. Myslím si, že nie všetci diváci ho dokázali pochopiť. Avšak, aspoň ostal divákovi dostatočný priestor na vlastné myšlienky.
Lenka Ž., 7. ročník
Síce som sa niekedy strácal v deji, no z divadelnej hry som si odniesol pozitívny zážitok. Vystupovalo tam viacero postáv. Hlavnou postavou bolo dievča – naša rovesníčka. Jej herecký výkon ma zaujal, dokázala zahrať niektoré ťažké emócie dievčaťa v sne. Ja osobne takéto sny nemám. J Nasledujúce tri postavy: Ctrl, Alt, Del hrali traja muži a jedna žena. Najviac obdivujem herecký výkon herca Alt, pretože dokázal komicky meniť hlas a hrať aj za maca. K druhej postave muža by som dodal iba to, že jeho herecký výkon bol tiež fajn, pretože bol odlišný od ostatných. Stále mal iné názory, lebo bol nový. Fajn bola aj postava ženy. Väčšinu spolužiakov o čosi viac zaujala postava pohanského boha „Štefana“ (tak sme si ju ako diváci v záverečnej debate s herečkou, ktorá stvárnila hlavnú postavu, nazvali), ale mne na ňom nič také super neprišlo, lebo tam bol iba chvíľu. Jeho dabing chválim.
Záver:
V divadle Viola boli pohodlné sedačky, bolo o troška menšie, ako som si predstavoval, ale to vôbec neprekážalo. Predstavenie naša trieda sledovala so žiakmi z inej školy, keďže neboli hluční, umožnilo mi to sústrediť sa naň. Príbeh bol zaujímavý (horor by som to nezval), ale miestami to mohlo byť pre diváka trocha chaotickejšie. Celkovo hodnotím zážitok nasledovne: 9,5/10. J
Richard K., 7. ročník
Na všetkých divadelných predstaveniach ma najviac fascinuje presnosť a zohranosť hercov. Ani tu to nebolo inak. Páčilo sa mi, keď jeden z hercov štikol akýmsi vypínačom a ostatní museli v tom okamihu zastať. Čo sa týka deja, bol podľa mňa dosť originálny. Aj napriek tomu, že to malo byť v istých pasážach strašidelné, celkove sa mi zdal príbeh aj vtipný, no hlavne veľmi nápaditý. Vo väčšine divadelných hier sa medzi jednotlivými scénami presúvajú kulisy nenápadne, za tmy. Tu však bolo menenie scén v scenári. Vyzeralo to asi ešte prirodzenejšie, ako keby sa to snažili spraviť nenápadne. Ako som na začiatku napísala, najviac oceňujem na celom vystúpení jednotnosť a zohranosť hercov. Číselné hodnotenie: 9,5/10. J
Ema M., 7. ročník
V divadle sa mi páčilo. Predstavenie bolo prekvapivo zaujímavé a určite zaujalo divákov môjho veku. Herci hrali svoje roly veľmi dobre. Zaujímavá časť príbehu bola, keď v škole hlavná postava odpovedala z učiva o pohánke. Taktiež múdre slová pohanského boha, ktorý jasne vysvetlil kolobeh života rastlín. Hra nebola veľmi strašidelná, iba miestami (napr. šialený smiech rodičov a doktora pri operácii maca). V príbehu sa hlavná postava veľmi zmenila, čo bolo jasné aj pre divákov, ktorí hre veľmi nerozumeli. Hra bola veľmi zábavná a určite by som išiel znova. Celkovo predstavenie hodnotím 10/10. J
Alexander K., 7. ročník
Začiatok bol troška pomalší, ale dôležitý na vtiahnutie do príbehu. Herci zahrali všetky scény veľmi veľmi dobre. Najviac sa mi páčil macko, ale dobré boli všetky postavy. Keď sa príbeh rozbehol, veľmi ma to zaujalo, hlavne to, ako sa hlavnej postave stále menili pocity. Taktiež oceňujem všetky hudobné scény, hlavne klavír a efekty. Hlavne okno, ktoré sa samo otváralo. Okrem maca bola pre mňa veľmi sympatická postava muža, ktorý bol predtým v šťastných snoch. Bola som spokojná so všetkým. J
Zuzana V., 7. ročník
Môj názor na predstavenie je veľmi zmiešaný. Mala som z neho aj negatívne, ale hlavne pozitívne pocity. Herci predviedli fantastický výkon, spolupracovali ako jeden tím. Najviac sa mi páčilo, keď operovali macka. Hlavná postava bola talentovaná a veľmi som obdivovala jej herecký výkon. Miestami som sa v deji strácala, no veľmi mi to nevadilo. Ak to zhrniem, tak sa mi výkon hercov aj nápad páčil, len nie som veľký fanúšik tohto žánru.
Sofia D., 7. ročník
Moje pocity z tohto divadelného predstavenia boli zmiešané. Raz som sa hneval, potom som sa cítil šťastne. Z toho vyplýva, že divadelná hra bola dobrá, pretože som necítil iba jeden pocit. Vtedy by to bola nuda. J Hodnotím ho piatimi hviezdičkami. P.S.: Najobľúbenejšia postava bola pohanský boh.
Matúš Pavol M., 7. ročník
Predstavenie sa mi veľmi páčilo, obzvlášť to, že sa odohrávalo v sne. Len som veľmi nepochopila, prečo sa ľudia v snoch volali podľa kláves na klávesnici: Alt, Ctrl, Del. Nemalo to so snom nič spoločné. Podľa mňa by bolo vhodnejšie, keby hlavná postava predtým, ako zaspala, bola na počítači a navštívila nejakú sociálnu sieť.
Myslím si, že človek, ktorý príbeh napísal, sa dovnútra mladých ľudí pozrel hlbšie. Bolo vidno, že chápe tomu, že nie vždy môže žiak v škole všetko vedieť. To ma potešilo. Hlavne, to, že som nepočula výrok: „dnešná mládež je lenivá“. Do hlavnej postavy som sa vcítila. Nie veľa ľudí sa o mňa zaujíma a podobne to cítila aj ona. Rodičia sa napriek tomu, že bolo zjavné, že sa necíti dobre, zaujímali viac o medveďa. Ešte sa mi páčili momenty, keď bola hlavná postava zastavená a ostatní sa rozprávali.
Predstavenie bolo veľmi dobré. Som si istá, že sa v hlavnej postave našlo viac ľudí. Ja omnoho viac, ako som čakala. Len by som ešte na úvod vysvetlila, že jeden z klávesov robil predtým ružové sny. Na predstavenie by som išla znovu. Bolo aj vizuálne úžasne urobené :))
Barbora P., 7. ročník
Moje vnútorné pocity z predstavenia sú hlavne pozitívne. Väčšinu vecí som pochopila a postupne mi všetko začalo dávať zmysel. Niektoré scény a repliky sa mi zdali trošku detinské, ale napriek tomu predstavenie malo veľmi náučný dej. Postavy a ich vlastnosti k ním úplne sedeli. Bolo to veľmi často aj napínavé. Moja najobľúbenejšia časť predstavenia bola hlavne na konci, ako sa konečne všetko začalo zlepšovať. Hlavná postava zahrala svoju rolu perfektne! Hodila sa na ňu a všetko hrala, akoby to bolo naozaj. Vedľajšie postavy tiež boli vynikajúce a talentované. Veľmi sa mi páčilo, ako sa postavy vedeli navzájom zastaviť tlačidlom, aj ako sa vedeli podopĺňať a ako spolu všetci spolupracovali. Z tohto predstavenia som si odniesla napríklad to, že si mám vážiť veci, ľudí a nemám ich brať ako samozrejmosť. Určite to veľa divákov naučilo aj niečo viac, ale ja problémy, ktoré mala hlavná postava, nemám. Negatívne divadlo zhodnotiť neviem, myslím si, že sme si ho my, diváci, užili. Som rada, že som získala umelecký zážitok. Ďakujem!
Laura Ch., 7. ročník
Pero Jakuba Folvarčného napísalo divadelnú hru V!EME KTO S!. Len prednedávnom som vychádzala z divadla s myšlienkou, čo som práve videla. Spomínam si na to, ako som si sadla do druhého radu. Prvé miesto na ľavo. Chvíľu som tam sedela a rozprávala sa s ostatnými. Potom nám boli povedané informácie, čo budeme o chvíľu sledovať. A v jeden moment sa len vypli svetlá. Bolo počuť iba divné zvuky. Sama sa priznám, že som sa bála. A nie. Nebola som jediná! Zrazu sa zaplo slabé svetlo. Videli sme len nejaké neznáme dievča v podaní Peťky Bačinskej, ako hrá na klavír. Z ničoho nič sa otvorilo okno. O malú chvíľu sme sa spoznávali aj s ostatnými postavami. A to sú: Jana Jenčová ako Del, Miroslav Bodoki ako Alt, Peter Biž ako Ctrl a Matúš Lipka ako Esc. Ďalšia postava bol maco. Keď som ho uvidela, povedala som si: „Je to len normálny hnedý maco.“ No trošku som sa mýlila, pretože maco rozprával. Samozrejme, čo by to bol za horor bez zvierat, divných zvukov a premakaných efektov.
Ako sa hovorí: Nie všetko je prechádzka ružovou záhradou. V živote sa taktiež nestretávame len so šťastnými momentmi. Ak chceme, aby sa nám stávali aj dobré veci, musia tu byť aj zlé. Horory mám rada, sú jednou z mojich srdcoviek. Ale toto až taký horor nebol. Uznávam, keď v tme začne okolo teba niekto chodiť, je to divné. Ale nebolo to také napínavé a strašidelné, ako som čakala. Páčilo sa mi, ako sa z ničoho nič vyplo svetlo alebo zatvorilo okno. Ale vec, ktorá sa mi nepáčila najviac, bolo asi to, keď luskli prstami a hlavná postava zamrzla, ale za každým zamrznutím sa hýbala. Ale chápem, že keď luskli práve pri chôdzi, bolo to ťažké. Mohli by sme sa od hlavnej postavy posunúť. Esc nebol veľmi výraznou postavou. Buď sedel pri klavíri, alebo pomáhal posúvať veci. No každopádne som ho viac ako desaťkrát nepočula rozprávať. Ostatné postavy ako Ctrl, Alt a Del boli fajn. Ak by som to mala hodnotiť, dám tomu tak sedem z desať. Som rada za skúsenosť, ale asi skôr ostanem pri zahraničných filmoch a knihách.
Nela Ž., 7. ročník
Foto: Kristína Torjai
